Wild (divoký, nespútaný)
Tak najprv o Wildovi : keď som bola malá, okrem psov som sa vôbec nezaujímala o iné zvieratá. Na moje 20-narodeniny sa mi splnil sen a ja som odišla pracovať za sestrou do Anglicka. Po pol roku som sa zoznámila s mojim manželom. Nepochádzal z Anglicka, on tu tiež pracoval. Chodil po svete a natáčal dokumentárne filmy o zvieratách. No potom prestal dostávať ponuky a tak skončil v prírodovednom múzeu v Londýne. Rok sme tvorili pár a ja som sa potom k nemu presťahovala. Myslela som si, že týmto sa moja rozprávka končí, ale to som ho ešte tak dobre nepoznala :D Ked ma požiadal o ruku, bola som v siedmom nebi,no potom prišiel šok. Povedal, že sa chce vrátiť späť do VIRGÍNIE. Teda odkiaľ pochádza. Nezostávalo mi nič iné, iba súhlasiť. Nuž sme sa zobrali a kúpili sme si menší byt v meste Staunton. V Amerike manžel znova začal dostávať ponuky a tak sme lietali krížom, krážom po svete, on natáčal a zároveň ma učil vnímať prírodu a zvieratá inými očami. Podarilo sa mu to. Vzbudil vo mne záujem o živé tvory a prírodu. Po troch rokoch sa nám narodila dcérka a mi sme mali toho rozlietaného života akurát dosť !!! Chceli sme sa konečne usadiť. Tak sme predali byt a odsťahovali sme sa na vidiek. Dva- tri domčeky, krásna príroda. Kúpili sme si aj psa. Fenku jazvečíka- Sally. Ked mala Sally jeden rok, stalo sa čosi neobvyklé. V papuľke nám priniesla malého králika. Myslela som si, že ho ulovila, no potom som zistila že žije. Mal možno týždeň. Položila ho na koberec a zase niekde utekala. Manžel ma v tom chytil za ruku a rozutekal sa za ňou. Vôbec som ich nestíhala. Sally nás priviedla ku králičej nore. Ležali pred ňou 3- malinké králiky. Dva žiaľ boli mŕtve. Už žila iba jedna- samička. Zobrali sme ju domov k tomu králičkovi, ktorého doniesla Sally. Bol to samček. Dokrmovali sme ich kozím mliekom. Samček rástol a silnel. Keď mal 3-týždne, vybrali sme mu meno Wild (divoký, nespútaný). Samička bola o čosi menšia a pomenovali sme ju Findie (od slova find- nájsť). Ked mali 3- mesiace, chceli sme ich vypustiť do prírody. Mysleli sme si, že samček odhopká ako prvý, no mýlili sme sa. Samička sa stratila v tráve a už jej nebolo, no samček sa od nás ani nepohol. Odvtedy s nami chodí všade. Potom sme mu zadovážili búdku, v ktorej spával, ale dvierka mal stále otvorené. Nikdy sme ho nemali na vodítku, ked sme šli na prechádzku. Vedeli sme a vieme dodnes, že sme ho zobrali s prírody a tam aj patrí. Kedykoľvek by odišiel preč, nechytali by sme ho, nechali by sme ho ísť. Síce, by to nebolo ľahké.
(Teraz má Wild 8-rokov a má sa k svetu).